Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

         KAIN, ÁBEL A SET – SYNOVIA ADAMA A EVY

„Adam poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina. Povedala: „Získala som muža od Pána“.“ (4,1) Eva opäť nazýva Boha dôverne Pánom, čím napráva odstup, ktorý medzi sebou a Bohom vytvorila vyjednávaním s pokušiteľom - kedy svojho Stvoriteľa nazvala jednoducho Bohom. (3,3) Šťastie, ktoré cítime z Evinho jasavého a radostného zvolania nad prvým narodeným človekom, je veľmi podobné radostnému zvolaniu Adama, keď uvidel Evu. Po vyhnaní z raja je príchod prvého syna na svet novým dôvodom na radosť.

„Získala som muža od Pána“ je zároveň preklad, význam mena Kainovho. Adam dával mená zvieratám, Eva dáva mená svojim deťom. V týchto menách sa ukrýva rozumnosť matky, ktorá vníma Božie pôsobenie v rodine a tiež akási prorocká predvídavosť. Keď porodila ďalšieho syna (4,2), dala mu meno Ábel, čo v preklade vyjadruje výraz smútku, márnosti alebo dychu. Je možné, že ho tak pomenovala pre jeho slabšiu konštitúciu, ale možno do jeho mena vložila aj čosi zo ženskej intuície. Akoby dopredu cítila, že život tohto chlapca bude len ako pominuteľný dych.

            Ábel bol pastier a Kain roľník. Určite boli vedení svojimi rodičmi, alebo aspoň jedným z rodičov k Bohu. Svedčí o tom zmienka o prinášaní obety Pánovi. Tento akt neopisuje Biblia do podrobností, iba sa dozvedáme, že Ábelova obeta bola Bohom prijatá a Kainova nie. Viacerí biblickí komentátori sa pokúsili zdôvodniť, prečo sa tak stalo:

  1. V Starom Zákone sa často zdôrazňuje, že obetovať treba Bohu to najlepšie z najlepšieho. Kresťanskí cirkevní otcovia i židovskí rabíni sa domnievajú, že Ábel ponúkol Bohu zo stáda vybrané  a najtučnejšie zvieratá. Zato Kain len obetoval – možno nie najlepšie, možno podradné alebo dokonca pokazené dary. To, že prijatie a odmietnutie obety stálo na kvalite ponúknutých darov, predpokladá väčšina komentátorov.
  2. k odmietnutiu Kainovej obety mohla prispieť odlišná motivácia oboch bratov, ktorú mohol poznať iba Boh
  3. Boh slobodne rozdeľuje dary, ako chce. Jeho rozhodnutie pre Ábelovu obetu predznamenáva častý postup Božieho konania v knihe Genezis – mladší dostáva prednosť pred starším – Izák pred Izmaelom, Jakub pred Ezauom, Jozef pred svojimi bratmi. Téma Božieho vyvolenia vyjadruje Božiu slobodu v dejinách spásy.

 

Keď Kain zo závisti zabil Ábela, Boh otázkou „kde je tvoj brat Ábel?“ (4,9) chce dosiahnuť, aby si Kain uvedomil svoju zodpovednosť a vyznal hriech. Podobne k vyznaniu viny viedol Boh i Adama. V reakcii otca a syna však badáme rozdiel. Adam, hoci zhrešil, aspoň hovoril Bohu pravdu, Kain otvorene klame, keď hovorí „neviem...“ A ešte sa pokúša o nemiestny žart: „vari som ja strážcom svojho brata?“ (4,9) Ábel, nevinne zabitý, je predobrazom Ježiša.

Slová Boha Kainovi „Budeš prekliaty, budeš vyhnaný zo zeme“ (4,11) väčšina komentátorov prekladá v zmysle „budeš vylúčený z kultivovanej pôdy do neobrábanej stepi“. „Keď budeš obrábať pôdu, neprinesie ti nijakú úrodu“. (4,12) Trest zodpovedá vine – zem vypila krv, a tak odmieta dávať svoje plody človeku. „Budeš sa túlať a blúdiť po zemi“ (4,12) – zdá sa, že sa tu jedná o vyhnanie z rodiny, ktoré pre vtedajšieho človeka žijúceho v kmeňových spoločenstvách znamenalo veľký trest.

Sväté Písmo vydané v SSV prekladá Kainovu reakciu slovami: „Môj zločin je väčší než by mi mohol byť odpustený“. (4,13) Existuje však aj iná možnosť prekladu pôvodného verša v zmysle: „Môj trest je príliš veľký na znášanie.“ Kain sa sťažuje na priťažký Boží údel. V tom sa jeho postoj odlišuje od postoja jeho rodičov po spáchaní hriechu, ktorí, vedomí si priestupku, pokorne sa sklonili pred Božím súdom a svoj údel prijali. 

Rodičia Adam a Eva museli trpieť pre zlobu Kainovu. Hoci to Biblia priamo nespomína, vieme predpokladať, aké veľké utrpenie musela prežívať predovšetkým matka Eva, ktorej sa syn stal bratovrahom. „Či takéhoto syna som nadobudla od Pána?“ pýtala sa možno nie raz sama seba. Ale aj keď bol jej syn zlý a opovrhnutiahodný, bol stále jej synom. V celých dejinách sveta vnímame, akou tragédiou pre matky je, keď sa im deti nevydaria. Vidiac v ich živote i vlastné chyby a následky vlastných hriechov majú ich však stále za svoje deti a cítia za ne zodpovednosť.

„Adam poznal opäť svoju ženu a porodila syna. Dala mu meno Set hovoriac: „Veď Boh mi nahradil iného potomka namiesto Ábela, ktorého zabil Kain.“ (4,25) Pravdepodobne však prví prarodičia mali viac detí ako len tieto tri, ktoré uvádza Biblia. Dôležitá je zmienka, že skrze Setových potomkov „sa začalo vzývať na zemi meno Pánovo“. (4,26) Tu zrejme treba vidieť i prvopočiatok pravidelných bohoslužieb s modlitbami i obetou.

Teda život Adama a Evy nebol poznačený iba smútkom z nevydareného syna Kaina. Mali aj syna Seta, cez ktorého prišlo požehnanie na zem. Dá sa predpokladať, že pri tomto synovi sa poučili z chýb, ktoré urobili pri výchove svojich detí v minulosti. A že nastúpili na cestu pokánia a mnohé veci robili s Pánom viac ako pri Kainovi a Ábelovi.

(zdroj: Komentár k Starému Zákonu: Genezis; Jozef Ondrej Markuš: Biblické ženy Starej a Novej Zmluvy)